Kórejské šaty a ozdoby

Oblečenie kórejského ľudu odráža šírku a hĺbku jeho skúseností a viedlo k neustále sa vyvíjajúcemu spájaniu, ktoré zahŕňa kórejské tradície i vypožičané prvky. V dvadsiatom storočí došlo v severokórejskej aj juhokórejskej spoločnosti k veľkým zmenám v dôsledku kórejskej vojny a rozdelenia na južnú a severnú Kóreu. Južná Kórea zaznamenala rýchlu industrializáciu, modernizáciu a presun obyvateľstva z vidieckych do mestských oblastí. Juhokórejčania vyvolaní inváziami a zahraničnou okupáciou si vytvorili silnú národnú identitu.

Počas svojej tridsaťpäťročnej anexie sa Japonsko pokúsilo asimilovať kórejský ľud do japonského hlavného prúdu a zničiť kórejskú národnú identitu. Oslobodení od japonskej nadvlády a vzdialení sa od svojho dedičstva takmer dvoma generáciami okupácie, Južná Kórea prijala kultúru svojho nového spojenca, USA, po kórejskej vojne, do tej miery, že akékoľvek historické zvyky alebo predstavy odporujúce západnej kultúre boli považované za staromódne a zastarané a tradičná kultúra sa stala podradenou. Cieľom sa stala modernizácia, ale nové hodnoty neboli bezpečne zaštepené na hodnoty tradičné. Preto aj keď sa modernizácia podarila ako hospodársky a výrobný cieľ, zlyhala ako základ na vytvorenie novej národnej identity.

V 70. rokoch si Juhokórejčania uvedomili potrebu znovuobjavenia svojej tradičnej kultúry s cieľom vytvoriť pre svoju krajinu jednotnú a identifikovateľnú budúcnosť. Odvtedy si Kórejčania viac uvedomujú svoje tradičné hodnoty a symboly, ktoré ich odrážajú. Usilovne pracovali na predefinovaní a znovuobjavení svojich tradícií.

Hobsbawm používa výraz vynájdená tradícia na to, aby zahrnul tak tradície, ktoré boli skutočne vymyslené, konštruované a ustanovené formálne, ako aj tie, ktoré vznikajú menej vysledovateľným spôsobom, ale napriek tomu sa etablovali v krátkom časovom období. Vymýšľanie tradícií je proces formalizácie a ritualizácie charakterizovaný odkazom na minulosť. Vynájdená tradícia je definovaná ako súbor postupov, ktoré sa obvykle riadia zjavne alebo mlčky prijatými pravidlami a majú rituálny alebo symbolický charakter, ktoré sa snažia opakovaním potvrdiť určité hodnoty a normy správania a automaticky znamenajú kontinuitu s minulosťou (Hobsbawm a Ranger, s. 1). V spoločnosti, akou je Kórea, sa uskutočnilo toľko rýchlych zmien, sa tradícia stala nevyhnutnosťou na zabezpečenie pocitu integrácie a jednoty pre jednotlivcov.

Kórejské tradičné odevy pomáhajú Kórejčanom definovať ich tradičné hodnoty, ako sú filozofia, náboženský prístup a rodinné vzťahy. Kórejčania však nepocítili rozpor v koexistencii tradičných hodnôt, keď si osvojili hodnoty cudzích kultúr alebo hľadali vo svojej vlastnej kultúre nové spôsoby vyjadrenia svojej minulosti. Vyjadrená potreba je udržiavať kultúru vhodnú pre kórejské okolnosti a zároveň pokračovať v znovuobjavovaní a preskupovaní tradičnej kultúry. Váženie si tradície sa nepovažuje iba za sentimentálne, ale za nevyhnutný aspekt kórejskej kultúry.

Tradičné oblečenie sa stalo zmesou tradičných kórejských dejín i západných prvkov a jeho forma a definícia sa neustále menia, avšak v evolučnom procese. To pomáha interpretovať a obohatiť tvrdenie Linnekina, že kultúra sa odovzdáva s každou generáciou, ktorá tvorivo prispieva k jej výstavbe.

Definované tradičné šaty

Termín, ktorý Kórejčania používajú pre tradičné odevy, je hanbok , čo znamená šaty našej rasy, zatiaľ čo jangbok sa používa na označenie západného odevu. Tieto dve kategórie sa v Kórei nosia súčasne. Aj keď oboje hanbok a jangbok sa navzájom ovplyvňovali, javia sa v kórejskej spoločnosti navzájom odlišné.

• Kórejské tradície narodenín sa šírili časom
• Východná Ázia: História obliekania
• Arm

Kórejské formy tradičného odevu pre ženy a mužov obsahujú veľa podobností. Ak sú diely ploché, majú základné obdĺžnikové tvary, napríklad úplnú sukňu ženy a nohavice muža. Predpísaný smer a spôsob upevnenia častí hanbok sú veľmi konkrétne. Textúry látok sú podobné a môže to byť hladká bielizeň alebo bavlna na každodenné nosenie a hodvábna alebo hodvábna tkanina na slávnosti a špeciálne udalosti.

Žena hanbok sa skladá z dvoch hlavných častí: úplnej sukne s dĺžkou po podlahu alebo chima , ktorý zakrýva dolnú časť trupu a nohy, a chogori , ktorý zakrýva hornú časť trupu. The chima , vyrobená z troch šírok látky zhromaždených na páse širokom dva a pol palca, pevne sa obopína okolo tela priamo pod pažami a zapína sa tesne nad prsiami. Stredný panel sukne je umiestnený v strede prednej časti tela a omotaný okolo, aby sa prekrýval a otvoril na zadnej ľavej strane. Kravata je stiahnutá okolo a zaistená predným uzlom na upevnenie sukne. Sukňa je pripevnená k telu v oblasti hrudníka. Zhrubne sa od hrudníka a potom spadne na podlahu.

The chogori , nosené na hornej časti trupu, má výstrih do V a je asymetrické, s presahom na zaviazanie na pravej strane nositeľa. Rukáv je obdĺžnikového tvaru, ale s miernym zakrivením na podpazuší. Nákrčník, označovaný ako choď , začínal ako obdĺžnik, ale vyvinul sa do zakrivenej čiary. The dongjung je biely odnímateľný nákrčník z tvrdej lepenky a zabalený v látke. Nastrekuje sa na nákrčník, takže je ozdobný a dá sa ľahko vymeniť, ak je znečistený. The otgoreum je kravata, ktorá uzatvára chogori a po upevnení jednostranným oblúkom má za následok zvislú asymetrickú čiaru, ktorá sa tiahne a rozširuje sa na chima . The norigae je závesná ozdoba, starostlivo vybraná ako doplnok, ktorý sa pripevňuje na viazaciu pásku. Skladá sa často z korálkov, strapcov alebo strapcov, ktoré sa voľne hýbajú, keď sú pripevnené k sukni a otgoreum . Dlhý kabát, príp trh , sa nosí cez chogori a chima v chladnom počasí.

Vlasy sú tradične upravované stiahnutím z tváre a zaistené v nízkom uzle alebo drdole pre vydaté ženy alebo vo vrkoči pre nevydaté ženy. Výsledný malý, úhľadný tvar hlavy sa považuje za vhodný a príjemný podiel na rozdiel od objemnej sukne. Čelenka, kedysi dôležitá súčasť tradičných odevov, sa už nenosí. Na chodidlách sú nosené polstrované biele ponožky, označované ako beoseon . Výplň poskytuje upravenú krivku, ktorá súvisí s jemnými krivkami zvyšku kostýmu. Papučová topánka, komusin , sa nosí cez polstrovanú ponožku a opakuje jemný oblúk. Historicky vyrobená z pletenej ryžovej slamy alebo hodvábu, začiatkom 21. storočia bola papuča vyrobená z gumy alebo kože.

Mužský tradičný odev sa skladá z dvoch častí, paji , nohavice a top, chogori . Nohavice sú strihané a šité z obdĺžnikových a trojuholníkových tvarov. Môžu byť zložené na plocho pre uloženie, ale sú tvarované na tele sklopením na pravú stranu a pripevnené samostatnou látkovou kravatou. Toho muža chogori , aj keď je obdobou ženy, je dlhšia, so širším nákrčníkom a kratšou stužkou. Zapína sa na pravú stranu a má výstrih v tvare písmena V, so zakriveným nákrčníkom a bielym tuhým odopínateľným pásom podobným tomu, ktorý nosí žena. Cez to sa nosí vesta kontrastnej farby chogori , potom bunda cez vestu na doplnenie súboru. Vesta a bunda sú často rovnakej farby, ale kontrastujú s farbou chogori . TO trh tmavej alebo tlmenej farby sa nosí vonku a v chladnom počasí sa pridá tlmič výfuku.

Mladí muži a ženy nosia tvary podobné svojim dospelým náprotivkom, ale použité látky sú intenzívnejšie primárnych farieb a majú teplejší odtieň, napríklad žltú a červenú. Ďalším vekovým rozdielom je malé dieťa, ktoré na zvláštnu udalosť, ako sú prvé narodeniny, nosí a chogori s dúhovými pruhmi na rukávoch.

Tradičné farby v Kórei sú základné farby, ako je červená a modrá, ale majú tlmenú intenzitu. Na rozdiel od Západu je biela farba smútku, aj keď sa používa aj na orezávanie krku chogori . Tradičný svadobný kostým je pestrofarebný, s červenou farbou pre nevestu a modrou pre ženícha.

Prijatie určitých farieb, napríklad fuchsie alebo horúcej ružovej, bolo výsledkom interakcie so západnou kultúrou. Keď Elsa Schiaparelli predstavila farbu v 30. rokoch 20. storočia, Kórejčania zistili, že horúca ružová lichotí ich fyzickému zafarbeniu, a preto bola horúca ružová prijatá ako zásnubný odev mladých mužov aj žien. Začiatkom 20. rokov 20. storočia začalo používanie ružovej farby symbolizovať špeciálne oslavy snúbencov.

Niektoré farby tradične nosia staršie osoby alebo vydatá žena s dieťaťom, a preto sa stalo, že tieto farby odrážajú jednotlivého nositeľa a jeho príslušné postavenie. Použitie farby môže byť v konkrétnom roku identifikované kvôli jej obľúbenosti. Kórejské tradičné odevy musia byť neustále v siluete a detailoch rozloženia, musia však obsahovať najnovšie farby a dizajnové motívy.

Zložito vyšívané panely a motívy použité na prepracovanom svadobnom oblečení snúbencov sú symbolom kórejskej histórie. Napríklad fénix, bájny vták, sa dá kombinovať s oblakmi, zvieratami, ako sú tigre a jelene, alebo rozoznateľnými kvetinovými vzormi, ako je chryzantéma. Motívy sa môžu stať symbolmi kultúrnych hodnôt, ako sú dlhý život alebo šťastie. Mnohé z týchto motívov pochádzajú z Číny, ale v súčasnosti sú dôkladne asimilované do kórejskej kultúry. Mnoho tradičných motívov zakomponovaných do kórejských dejín, ktoré v minulosti nosili autorské honoráre, prijala moderná nevesta alebo ženích a nosí sa ako súčasť svadobného obradu. Mnoho ozdôb bolo tradične navrhnutých na potlačenie zlého oka. Nosili sa napríklad injekčné liekovky s parfumom alebo určitými farbami, aby odvrátili pozornosť zlého oka, a tým symbolicky chránili jeho nositeľa.

Úloha kórejského tradičného odevu

Pozorovateľ, ktorý kráča po uliciach juhokórejského Soulu, by zistil, že bežné každodenné oblečenie je západné, príp jangbok . V porovnaní so západnými odevmi iných kultúr existuje niekoľko rozdielov, najmä čo sa týka väčšieho dodržiavania formálnosti vzhľadu kórejského ľudu. Muži aj ženy na profesionálnych pozíciách majú zosúladený oblek a muži sa pri práci pridržiavajú tmavého spoločenského obleku, bielej košele a kravaty. Kvôli fyzickému zafarbeniu Kórejčanov sa tiež často používajú niektoré obľúbené farby, ako sú tlmené zlaté, hnedé a čierne. Pretože priemerný Kórejčan je vykostený a má výšku medzi päť stôp tri a päť stôp sedem, je veľkosť a veľkosť odevu obzvlášť dôležitá fit.

Úlohou tradičného odevu v modernej kórejskej spoločnosti je predovšetkým oslava a rituál. Tradičné odevy sa najčastejšie nosia na špeciálne príležitosti, ako sú narodeniny, svadby a iné významné udalosti. Aby slúžili slávnostne, bolo potrebné z každodenného používania odstrániť kórejské tradičné šaty, ako to navrhol Hobsbawm. Vďaka svojmu použitiu v každodennom živote, ktoré sa považuje za nepraktické a neprispieva k modernému životu, sa historické kórejské šaty zmenili z každodennej konvencie na symbol tradičných hodnôt kórejského ľudu. Pre tých, ktorí naďalej nosia tradičné kórejské šaty, ako sú budhistický mních alebo servírka v kórejskej ľudovej reštaurácii, sú vďaka takýmto úpravám nositeľné na denné použitie, napríklad skrátením sukne na dĺžku po členky alebo použitím umývateľných a odolných látok. Niektorí Kórejčania však namietajú proti úpravám tradičného odevu. Možno upravený kórejský tradičný odev nefunguje tak dobre na oslavu, pretože je praktickejší, a tak stráca časť svojej zvláštnej slávnostnej kvality.

Tradičné oblečenie je znakom a symbolom kórejskej kultúry. V záujme zachovania jej rešpektovaného postavenia v kórejskej spoločnosti je povolené, aby sa neustále vyvíjali určité zmeny vo formálnych vlastnostiach kórejského tradičného odevu, ktoré však budú vnímateľné pre oko. Odtiene a odtiene používané pri tradičných odevoch sa môžu meniť, nepovažujú sa to však za drastické úpravy. Samotná história Kórey poskytuje veľa dôvodov na zmenu.

Mierne odchýlky v detailoch a zafarbení sa zdajú byť prijateľné v kórejských tradičných odevoch, zatiaľ čo zmeny v siluete nie sú také prevládajúce. Silueta, tvary a proporcie chogori a chima sú to, čo robí kórejské tradičné šaty rozpoznateľnými pre Kórejčanov. Nákrčník a asymetrická kravata sú detaily, ktoré zostávajú pevnejšie. Farba je vlastnosť, ktorá identifikuje kórejské tradičné šaty s konkrétnymi udalosťami a s výberom jednotlivca. Napríklad ružová je na zásnubné šaty a modrá je dobrou voľbou pre zrelú ženu. Použitie farebnej identifikácie a zmeny v niektorých detailoch nemení hlavné charakteristiky siluety, pretože poskytuje vodítko k historickej kontinuite a akceptácii.

V Kórei sa nosia tradičné odevy, ktoré vyjadrujú dedičstvo a hodnoty krajiny. Kórejské ženy kladú dôraz na ich tradičné oblečenie a vzhľad a oceňujú ich symbolickú povahu. Rovnako ako v mnohých kultúrach, aj tu sú ženy zvyčajne nositeľkami kultúry, umenia a tradícií. Používanie kórejského tradičného odevu ženami ako zdroj osláv naznačuje rozdielnosť pohlaví v zachovávaní kultúrnych tradícií. Kórejské ženy majú na sebe tradičné odevy, aby preukázali svoju lásku k svojej krajine a hrdosť na svoje jedinečné dedičstvo. Kórejskí muži nosia tradičné šaty striedmejšie na oslavu životných udalostí, napríklad na prvé narodeniny, svadby alebo šesťdesiate narodeniny.

Skúmanie úlohy, ktorú v kórejskej spoločnosti zohrávajú historické šaty, môže osvetliť tie aspekty, ktoré vytvárajú tradičný charakter. Aby sa vštepila hrdosť a kontinuita s minulosťou, je potrebné tradičné odevy vnímať ako stabilné, aj keď zmeny farebného a povrchového motívu pretrvávajú. Kórejské tradičné odevy sa menia jemnými spôsobmi, ale celkom pravidelne, a preto sa im pripisuje módny aspekt. Kórejské ženy pri otázkach vyjadria potrebu meniť svoje tradičné odevy každé tri až päť rokov, aby zostali módne. Túto módu však neurčujú USA, Paríž, Londýn alebo Miláno, ale predpisujú ju kórejské krajčírky a učenci kórejského tradičného odevu. Dizajnéri neustále pracujú na historických prevedeniach kórejského tradičného odevu, ktoré pomáhajú interpretovať minulosť, a potom sa zdá, ako keby stečili z couture house, aby boli dostupnejšie prostredníctvom krajčírky alebo obchodného domu.

Vnímanie kórejského tradičného odevu závisí od krajiny pobytu a veku. Napríklad Kórejčania žijúci v Amerike majú trochu iný pohľad na tradičné odevy ako Kórejčania žijúci v Kórei. Vek je faktorom určujúcim vnímanie kórejského tradičného odevu. Mladší človek viac akceptuje upravené formy a rozmanitosť nosenia. Tieto predstavy zdôrazňujú množstvo zmien, ku ktorým došlo na konci 90. rokov a na začiatku 2000. rokov. Nezdá sa však, že by zmeny v tradičných postupoch Kórejčanov, ktorí žijú v USA alebo Kórei, znamenali nedostatok rešpektu k tradičným zvykom, ale skôr zmenu životného štýlu.

Národy iných krajín používajú formy tradičného odevu pochádzajúce z ich minulosti, ktoré podobne komunikujú ich jedinečnú históriu a kultúru. V krajine, kde môžu tradičné a západné komponenty koexistovať v rámci rovnakých predmetov tradície, môžu jej obyvatelia čerpať z vplyvu oboch. Odolnosť kórejského ľudu umožnila, aby jedinečný národný charakter zostal prvoradý, zatiaľ čo cudzie prvky sa súčasne hlboko spojili so silnou kultúrnou základňou.

Súčasné použitie kórejského tradičného odevu

Kórejské tradičné odevy sú trvalým aspektom kórejskej kultúry a každý deň ich historicky nosia muži, ženy a deti. Aj keď nie je nezvyčajné vidieť staršieho muža alebo ženu v tradičných odevoch každý deň, mladší muži alebo ženy ich použitie obmedzujú na zvláštnejšie príležitosti a nezosobášení mladí ľudia ich nemusia nosiť vôbec. Zatiaľ čo sa väčšina mužov málokedy oblieka do tradičného odevu, u kórejských žien je prax ich nosenia oveľa rozšírenejšia; stále existujú dôkazy o tom, že konvencie a zaužívané postupy sa menia na základe veku a iných kultúrnych väzieb, ako napríklad manželský, ekonomický alebo materinský stav. Kórejské tradičné odevy, ktorých použitie je primárne obmedzené na slávnostné príležitosti, sú stále obklopené pravidlami etikety: kto by si mal čo obliecť, ako sa má nosiť a kedy sa má nosiť.

Niektoré povolania si vyžadujú tradičné odevy na každodenné nosenie, zvyčajne však ako symbolické gesto. Tí, ktorí reprezentujú kórejskú kultúru v zahraničí, majú často tradičné šaty. Manželka prezidenta, letušky a dokonca aj obsluha výťahu v medzinárodnom hoteli v Soule môžu nosiť tradičné odevy ako symbol charakteristickej dôstojnosti a milosti svojej krajiny.

Aj keď tradičné odevy zostávajú cenenou súčasťou histórie Kórey, musia sa javiť ako módne, aby si ich bolo vysoko cenené. Aj keď sa zdá, že tradičný odev podľa definície vyžaduje invariantnosť, v Kórei sa tradičné odevy menia pomerne pravidelne, ale rafinovane, a preto sa mu pripisuje módny aspekt.

Pozri tiež Etnické šaty; Etnický štýl v móde.

Bibliografia

Cho, Kyu-Hwa. Estetika kostýmov . Soul: Soohack Sa., 1986.

Covell, Jon Carter. Kórejské kultúrne korene 3d vyd. Salt Lake City: Moth House Publications, 1982.

DeLong, Marilyn. Ako vyzeráme: Rámec pre vizuálnu analýzu obliekania . New York: Fairchild, 1998.

DeLong, Marilyn a Key Sook Geum. Systematická analýza estetického zážitku z kórejského tradičného odevu. V Špeciálna publikácia ITAA číslo 7 . Úpravy: Marilyn R. DeLong a Ann Marie Fiore. Monument, Colo .: International Textile and Apparel Association, 1994.

Geum, Key Sook. Štúdia kórejského estetického vedomia prostredníctvom kostýmu Choson. Ph.D. diss. Ženská univerzita Ehwa, Soul, 1988.

Geum, Key Sook a Marilyn DeLong. Kórejský tradičný odev ako výraz dedičstva. Šaty 19, č. 5 (1992): 57-68.

Hobsbawm, Eric a Terence Ranger, vyd. Vynález tradície . New York: Cambridge University Press, 1983.

Huh, Dong-Hwa. Remeslá vnútorného súdu . Soul: Múzeum kórejských výšiviek, 1987.

Il-sung, Park a kol. Identita kórejského ľudu . Soul: Výskumné stredisko pre mier a zjednotenie, 1983.

Dovnútra, Dong-Hwan. Štúdia o kórejskom folklóre . Soul: Dongmyoung-moon-wha Sa., 1973.

Kahng, Hewon a AeRan Koh. Vplyv úpravy dizajnu a farebnej schémy na formovanie odtlačku tradičného kórejského ženského odevu. Časopis Kórejskej spoločnosti pre odevy a textil 15, č. 2 (1991): 211-227.

Kim, Jin-Goo. Kórejský kostým: Historická analýza. Ph.D. diss., University of Wisconsin, 1977.

Linnekin, Jocelyn. O teórii a politike kultúrnej výstavby v Tichomorí. Oceánia 62, č. 4 (jún 1992): 249-263.

Morse, Ronald A., vyd. Wild Asters: Výskumy v kórejskom myslení, kultúre a spoločnosti . Washington, D.C .: Asia Program, Woodrow Wilson International Center for Scholars; New York: University Press of America, 1987.

Park, Kyoung-ja a Soon-Young Im. Kórejská konštrukcia odevov . Soul: Soohack Sa, 1981.

Suk, Joo-Sun. Dejiny kórejského kostýmu . Soul: Bojinjae, 1971.